Etrend.sk - Tretí pilier v mínuse
Prepady sa vlani nevyhli žiadnemu druhu doplnkových fondov, ani tým zaisteným
Kým druhý pilier a výsledky jeho fondov boli po celý minulý rok pod drobnohľadom vlády i médií, tretiemu pilieru sa pozornosť skôr vyhýbala. Nejde pritom o žiadny drobný sektor, fondy doplnkového dôchodkového sporenia dohromady ku koncu roka spravovali viac ako 930 miliónov eur pre vyše 950-tisíc klientov.
Tento rok plánujú prekročiť jednu miliardu eur a možno i jeden milión účastníkov. Akoby sa správcovia v treťom pilieri neobávali, že chabé výsledky siahajúce v niektorých prípadoch aj dvojciferne pod nulovú hranicu im nových klientov môžu odplašiť.
Po novom
Transformácia z doplnkových dôchodkových poisťovní na DDS priniesla oddelenie hospodárenia fondov od spoločnosti, pravidelné zverejňovanie hospodárenia a portfólia. Tento rok sa v druhom polroku rozbehne i hodnotenie fondov v dôchodkových jednotkách. Pôvodne sa malo začať od januára 2009, no technické komplikácie a sústredenie na prípravu na euro realizáciu posunuli.
Zákon na ich zavedenie dáva DDS polročné prechodné obdobie. Zavedenie dôchodkových jednotiek do fungujúcich fondov je omnoho komplikovanejšie, než keď sa s nimi počíta úplne od počiatku. „Zavádzanie doplnkových jednotiek sme všetci posunuli na druhý kvartál, prednosť malo euro, príprava výpisov aj prispôsobenie sa novým zákonným pravidlám prestupu, platným od januára 2009,“ vysvetľuje šéf IT v Axe Miroslav Ivanický.
Zaistený prepad
Neexistencia dôchodkových jednotiek tak zatiaľ neumožňuje klientom porovnávať pravidelne vývoj úspor tak ako pri druhom pilieri. Klienti sa preto na výsledky fondov ani veľmi nesťažovali. Na riešenie negatívnych ohlasov sa DDS pripravujú až v súčasnosti, keď rozposielajú výpisy z účtov.
Podľa nového zákona ich musia všetci sporitelia dostať do konca februára. Väčšina klientov si v nich nájde len mierne zhodnotenie alebo znehodnotenie. No tí, čo sa rozhodli ísť do nových rizikovejších fondov s vidinou vyššieho zisku, môžu byť nepríjemne prekvapení. Niektoré akciové fondy vykázali takmer 20-percentný medziročný prepad.
Výsledok investície nepoteší tých konzervatívnych investorov, ktorých od predvlani Tatra banka presvedčila, že zaistený fond, jediný svojho druhu v rámci DDS, ich ochráni pred výkyvmi. Za rok 2008 prerobil vyše desať percent. Kým vlani v prvom polroku sa mu dalo držať na nule či dokonca mierne zhodnocovať portfólio, po rozbehu krízy museli portfólio manažéri konať.
Vypredali prakticky celú akciovú zložku, ktorá predstavovala takmer 40 percent aktív. Dôvodom bol práve fakt, že išlo o zaistený fond – rýchlo sa znehodnocujúce akcie nebolo v portfóliu čím vyvážiť, aby sa zaistila bezpečnosť fondu. Výpredaj dočasne zrazil výkon fondu až na mínus 16 percent.
Podľa člena predstavenstva Tatra Asset Managementu Miroslava Mlynára, ktorý sa stará i o investovanie DDS, je kolísanie zhodnotenia pri dlhodobom sporení bežným javom. Podstatné je, že ide o produkt s dlhým investičným horizontom, netreba preto preháňať vplyvy krátkodobých výkyvov, opakuje.
Rastový fond DDS Tatra banky, ktorý za vlaňajšok prerobil vyše 20 percent, sa na rozdiel od toho zaisteného akcií nezbavil. Naopak ich podiel ešte mierne v druhej polovici roka zvyšoval, momentálne dosahuje takmer polovicu.
Klienti tak napríklad na rozdiel od dôchodkových fondov v DSS dostávajú presne to, čo chceli – investície s rizikom, ale i vyšším potenciálom dlhodobého zhodnotenia. Hoci následok ich rozhodnutia ich môže na aktuálnom výpise zaskočiť.
Podobne postupovali i v ING, kde je v trochu mladšom rastovom fonde zhruba 35 percent akcií. Pokles cien akcií vlani využíval fond na ich nákup s predpokladom, že sa prepad zhodnotenia na takmer mínus 17 percent postupne vyrovná z budúcich výnosov.
Rastové bez akcií
Celkovo majú vysokostratové akciové fondy zatiaľ malé množstvo klientov, neovplyvnili teda výrazne výnosovosť sektora ako celku. Vážený priemer zhodnotení za vlaňajšok dosiahol zhruba mínus dve percentá. Za rok 2007 to bolo plus jedno percento. „Fondy DDS sú na tom v priemere momentálne lepšie ako druhý pilier.
Kým v ňom je väčšina klientov v najrizikovejších fondoch, v DDS z historických dôvodov prevládajú konzervatívnejšie investície,“ argumentuje šéf DDS ING Tatry-Sympatia Viktor Kouřil. Na porovnanie, v druhom pilieri momentálne vážený priemer medziročného zhodnotenia dosahuje takmer mínus päť percent.
Šťastie mali vlani tie rastové fondy, ktoré sa ešte len začali rozbiehať. Aegon vlani ponúkol svoj jediný fond nastavený ako výrazne rizikový, Axa pridala globálny akciový fond ako alternatívu k svojmu základnému opatrne investujúcemu fondu.
Aegon ani nestihol dosiahnuť veľkosť vhodnú na nákup akcií, keď udrela kríza. Doteraz má preto svoj necelý milión eur na peňažných úložkách. Axa sa do nákupu akcií už pustila, viac ako 80 percent fondu je stále na peňažnom trhu.
Pozrú sa na poplatky
Ani konzervatívne fondy sa nevyhli poklesom. Kríza síce výrazne znehodnotila hlavne akcie, no nevyhli sa jej ani dlhopisy.
Biedne výnosy dôchodkovým správcom v tomto období neprospejú. Ministerstvo práce v minulom roku sľúbilo, že sa bude zaoberať výškou poplatkov za správu a prestup. Hovorca rezortu Michal Stuška to potvrdzuje, pri najbližšej novelizácii pravidiel sociálneho poistenia má dôjsť i na poplatky. Bližšie to nekonkretizoval. Pôvodne sa hovorilo o skresaní poplatkov pri vlaňajšej novelizácii, nakoniec k nemu nedošlo.
No DDS vlani preventívne pristúpili k dobrovoľnému zníženiu poplatkov. Najdrahšia a najväčšia ING Tatry-Sympatia DDS zmenila svoju odmenu v závislosti od toho, aké náklady si správa fondov vyžaduje.
Často investujúci rastový fond ostal na zákonnom maxime troch percent, správa konzervatívneho fondu je za dva a pol percenta čistej hodnoty aktív ročne. Jej najväčší fond, vyvážený, znížil od polovice roka poplatky o 0,4 percentného bodu na 2,6 percenta. V tom istom čase znížila poplatok i košická Stabilita na 2,25 percenta.
ING tak i po skresaní poplatkov ostáva najdrahšou DDS, naopak Tatra banka, ktorá vlani zotrvala na 1,95 percenta za každý z fondov, zas obhájila pozíciu najlacnejšej spoločnosti.Na porovnanie, druhopilierové DSS si môžu účtovať za správu aktív najviac 0,78 percenta ročne, k tomu im patrí aj percento z mesačnej platby. Takýto poplatok DDS nemajú.
Ani druhý, ani tretí pilier nepozná vstupné poplatky ako v podielových fondoch, no výstupy DDS spoplatňovať môžu. Za odchod do troch rokov od vstupu si pýtajú päť percent aktív klienta, po tomto období je to jedno percento.
Ministerstvo tieto podmienky považuje za obmedzovanie prestupov a chce ich tento rok riešiť. A na zníženie poplatkov tlačí i Národná banka Slovenska, ktorá na ich prílišnú výšku upozorňuje v hodnotiacich správach o finančnom trhu.
Zmenami pravidiel o minimálnej dĺžke sporenia ministerstvo vlani ovplyvnilo možnosť prestupov, zásadnou otázkou naďalej ostáva výška poplatkov. Podľa reakcií na zákazníckych linkách sa klienti pýtajú na možnosti prestupov hlavne v súčasnosti, keď dostanú výpis z účtu. No skôr im ide o prestupy v rámci jednej DDS, do bezpečnejšieho fondu. Tie sú bezplatné.
Aj tak prídu
Napriek kríze a nepriaznivému vývoju počas vlaňajška sa zatiaľ DDS negatívnych dôsledkov neobávajú, i keď si všímajú obavy klientov zo znehodnotenia úspor. Zásadným argumentom pre klientov totiž ostáva výška príspevkov od zamestnávateľov, ktorá dosahuje maximálne šesť percent hrubých miezd a ktoré si firmy môžu odpočítať z daní.
K nim sa zamestnávatelia zaväzujú v rámcových zmluvách a záujem o ich zmenu správcovia zatiaľ nezaznamenávajú. Počas celého minulého roka počet klientov, ako i zamestnávateľských zmlúv rástol. A nemusí sa to zmeniť ani po zverejnení aktuálnych výsledkov – zhodnotenia DDS sú nezaujímavé dlhodobejšie, napriek tomu počet ich klientov sústavne narastá. Aj keď rast je pomalší než po minulé roky, keďže trh sa pomaly nasycuje.
Nepomáhajú ani snahy o zlepšenie výsledkov zvyšovaním provízií za predaj tohto produktu. DDS sa postupne stalo súčasťou portfólia riešení, ktoré ponúkajú finanční poradcovia. Na predaji výlučne DDS produktov by zarobili ťažko, takže ho predávajú len ako jednu z viacerých možností. K tomu pomáha i štruktúra materských spoločností – okrem Stability sú všetky súčasťou finančných inštitúcií, ktoré ponúkajú i poistenie, sporenie či iné druhy produktov.
Autor: Ján Záborský
