Európa starne rýchlo. Slovensko rýchlejšie

„Starnutie populácie bude mať nepochybne vplyv na ekonomiky krajín EÚ. Staršia populácia zvýrazní dopyt po sociálnych a zdravotných službách, teda po odvetviach ekonomiky vykazujúcich nižšiu produktivitu. S narastajúcim vekom zamestnancov sa znižujú ich pracovné schopnosti, čo takisto môže negatívne vplývať na produktivitu v ekonomike. Vyšší počet dôchodcov zároveň zvýrazní nároky na verejné rozpočty, nielen cez vyššie výdavky na zdravotníctvo a sociálne služby, ale aj cez vyššie objemy vyplácaných dôchodkov,“ vykresľuje budúcnosť analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Zo štatistík Eurostatu vyplýva, že kým v súčasnosti v EÚ na jedného seniora 65+ pripadajú približne traja obyvatelia v produktívnom veku 15 až 64 rokov, v roku 2042 to budú už len dvaja. Takzvaný index starobnej závislosti, teda podiel oboch skupín vyjadrený v percentách, sa totiž v priebehu štvrťstoročia zvýši o 17 percentuálnych bodov, z terajších 30 na 47 percent.

Nepriaznivo sa v rámci únie vyvíja aj iný dôležitý demografický ukazovateľ, takzvaný vekový medián. Zjednodušene, je to hodnota, ktorá by všetkých občanov EÚ, zoradených vedľa seba od najmladšieho po najstaršieho, rozdelila presne na dve polovice. Medián veku obyvateľstva únie stúpne v nasledujúcich 25 rokoch zo súčasných 42,9 až na 46,7 roka, čiže takmer o 9 percentuál­nych bodov.

Vekový medián na Slovensku je momentálne 39,8 roka, nižší vykazujú iba Írsko, Cyprus a Luxembursko. Takisto index starnutia je na hodnote 21,5 percenta, čiže na jedného dôchodcu nateraz pripadá dokonca takmer päť pracovne aktívnych ľudí. „Už o 15 rokov, teda v roku 2032, by však slovenský medián mal prekročiť priemer EÚ. A slovenský index starnutia by mal ten priemerný európsky prevýšiť asi v roku 2050, keď sa do dôchodkového veku prehupnú silné populačné ročníky takzvaných Husákových detí. No už do 25 rokov by sa mal tento index oproti terajšej hodnote takmer zdvojnásobiť, až na 41,4 percenta,“ hodnotí Koršňák, podľa ktorého by progres starnutia u nás mal kulminovať asi v roku 2060.

Naozaj výrazný nárast indexu starobnej závislosti na Slovensku sa podľa Koršňáka datuje už od roku 2005. Popri nízkej pôrodnosti, ktorá výrazne klesla hneď po zmene politického režimu, začali vtedy navyše na odpočinok odchádzať už aj silnejšie povojnové generácie.

„Tento trend bude s takmer neodvrátiteľnou istotou pretrvávať aj v nasledujúcich dekádach,“ tvrdí zástupca UniCredit Bank. Veď pôrodnosť zostáva relatívne nízka a k penzijnému veku, pripomenul, sa pomaly začínajú blížiť aj spomínané Husákove deti, ktoré v 70. a 80. rokoch minulého storočia prispeli k silnému omladeniu populácie. „Je to hrozba. Oba tieto faktory urobia zo Slovenska v nasledujúcich dekádach jednu z najrýchlejšie starnúcich ekonomík Európy,“ tvrdí Koršňák.

Aké opatrenia by sa mali urobiť, aby bolo Slovensko na tento vývoj pripravené? „Problém má mnoho dimenzií, týka sa celého komplexu štátnych politík, treba sa ním zaoberať v súvislostiach. Vytrhnúť jedno riešenie a zabetónovať ho v ústave, to nie je dobrá cesta,“ mieni sociologička SAV Monika Čambáliková, narážajúc najmä na súčasnú snahu ústavne zastropovať vek odchodu do dôchodku.

Podľa Čambálikovej treba v prvom rade posilniť celý systém finančného zabezpečenia na dôchodku, najmenej cez tri súčasné piliere. A takisto systém služieb, sociálnych či zdravotných, rozvinúť politiku aktívneho starnutia. V „striebornej ekonomike“, pripomína odborníčka, je navyše veľký priestor zamestnať tisíce ľudí, ktorých by si, no len za predpokladu slušných dôchodkov, mohli platiť aj sami klienti. „Dnes tvrdíme, že niet zamestnancov pre automobilky, zato sociálnych pracovníkov je nadbytok. V budúcnosti to však môže byť úplne naopak,“ tvrdí Čambáliková.