ČLÁNOK - Mýty a bludy dôchodkovej politiky
Najčastejšou príčinou, prečo si odkladať peniaze, sú horšie časy. Môže to byť aj preto, lebo v budúcnosti si chcete niečo kúpiť alebo budete musieť čosi zaplatiť.
Potrebu úspor dobre vyjadruje slovenská rozprávka o troch grošoch. Hlavným dôvodom na sporenie peňazí je čas, keď človek odíde do dôchodku.
Po roku 1998 na Slovensku platil len systém dôchodkov založený na jednoduchom princípe. To, čo ekonomicky aktívni ľudia zaplatili, dostali na základe určitých vzorcov tí, čo boli už na dôchodku. Odborne sa to nazýva anglosaským pojmom „pay as you go“ – platíme to, čo raz príde. Na Slovensku sa používa termín priebežne financovaný dôchodkový systém.
Reforma s otáznikmi
Podstatou zavedenia reformy od roku 1998 bola úvaha o problémoch s vyplácaním budúcich dôchodkov. Vyplýva z toho, že medzi nami je čoraz viac penzistov. Ľudia sa jednoducho dožijú viac rokov. V budúcnosti to môže znamenať, že na dôchodok jedného už ekonomicky neaktívneho človeka sa bude skladať čoraz menej ekonomicky aktívnych obyvateľov.
Takáto reforma má viacero otáznikov. Často však nejde iba o ne, ale aj o mýty a otvorené bludy. Samotné systémy majú svoju tradíciu, čo však neznamená, že ich modifikácia, najmä pod tlakom demografických súvislostí, nie je naliehavá. Trendy reforiem sa v mnohom podobajú, no časové postupnosti sa od seba budú v jednotlivých krajinách i regiónoch sveta značne líšiť. Prvým mýtom je to, že problémy priebežne financovaného systému vyrieši zvýšenie veku odchodu do dôchodku. Úvaha môže znieť: keď budú ľudia dlhšie pracovať, bude viac peňazí na vyplácanie dôchodkov. Ten, čo vymyslel tento argument, zabudol na to, že ak sa vo firmách prepúšťa, na rane sú v prvom rade starší zamestnanci. To znamená, že ak nemajú starší uplatnenie, nie sú prínosom pre sociálne zabezpečenie dôchodcov, ale príťažou pre štátny rozpočet.
Ďalší mýtus je, že dôchodkové fondy vyberajú za správu poplatky. Autori tohto tvrdenia sa tvária, akoby priebežne financované dôchodky vyplácal automat. Aj na zabezpečenie vyplácania dôchodkov Sociálnou poisťovňou treba peniaze. Tí, čo vyčítajú poplatky fondom, by si mali urobiť porovnanie toho, koľko za správu dôchodkov vyberajú fondy a koľko Sociálna poisťovňa. Tá navyše vyberá poplatky aj od súkromných fondov.
Dva typy výnosov
Dokonca aj vysokopostavení analytici rozširujú mýtus, že treba porovnávať dôchodky z priebežne financovaného systému s tými, ktoré vyplácajú fondy. Pre oba systémy sa používajú pojmy výnos alebo výnosovosť. Vo finančnej teórii sa hovorí o dvoch typoch výnosov z cenných papierov. Prvý je kapitálový, druhý dividendový.
Pri prvom type si napríklad kúpim cenný papier za 100 eur a predám za 120. Mám kapitálový výnos 20 eur. Pri druhom výnose mám povedzme cenný papier za 100 eur a dividenda je 20 eur. V oboch prípadoch dôchodkový fond získal 20 eur.
Priebežne financovaný dôchodkový systém nenarába s cennými papiermi, nemá a nemôže mať výnosy. Výnosy v systémoch založených na úsporách vo fondoch závisia od situácie na finančných trhoch. Zväčšenie dôchodkov v priebežne financovaných systémoch sú závislé od rozhodnutia zákonodarnej a výkonnej moci – parlamentu a vlády. Ide výlučne o administratívne rozhodnutie. Môžeme teda hovoriť o porovnaní výnosov a miery zväčšenia dôchodkov závislých od administratívneho rozhodnutia štátnej moci.
V nepochopení rozdielnosti týchto dvoch pojmov sa prejavuje „vynikajúca“ úroveň poznania v tejto oblasti. Mimochodom, pred päťdesiatimi rokmi ukázal nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Samuelson, že reálna miera zväčšovania vyplácaných dôchodkov sa v zrelom, priebežne financovanom dôchodkovom systéme rovná súčtu miery rastu počtu pracovných síl a miery rastu produktivity práce.
Zákon zachovania peňazí
Jedným z posledných mýtov, ktorý sa presadzuje v odbornej diskusii, je tvrdenie, že by sa výnosy fondov mali porovnávať s benchmarkom – s určitou mierkou, či s indexom, čo je vlastne priemer trhu. Index kapitálového trhu odráža stav ekonomiky. Ak je zo Spojených štátov, tak odráža stav ekonomiky USA. Ak ide o trh Poľska, odráža stav poľskej ekonomiky.
Prakticky to znamená, že z manažéra dôchodkového fondu by sa mal stať papagáj, ktorý bude pasívne opakovať priemer. Dôsledkom toho bude, že fondy nedosiahnu viac ako je priemer. Fondy však majú za cieľ dosahovať viac.
Vždy a všade však platí zákon zachovania peňazí. Kto má nízku mzdu, nemôže mať vyšší dôchodok len preto, že si bude časť peňazí odkladať v dôchodkovom fonde. Nebude ho mať ani vyšší vďaka tomu, že si neodkladá peniaze a necháva si vyplácať dôchodok iba od štátu. Ak niekto chce mať vyšší dôchodok, mal by si sporiť dobrovoľne. Prvou a dôveryhodnou schémou dobrovoľného sporenia na dôchodok je odkladanie peňazí v treťom pilieri, čo sú dobrovoľné dôchodkové fondy.
(Članok bol prevzaný s www.pravda.sk)
