September je tu a s ním aj začiatok nového školského roka. Deti sa vracajú do školských lavíc, pribúdajú nové predmety, úlohy a povinnosti. A spolu s nimi prichádza aj jedna rada, ktorú počúvali celé generácie školákov: Uč sa priebežne a nenechávaj si všetko na poslednú chvíľu.
Je to dobrá rada. A prekvapivo dobre sa dá použiť aj pri sporení na dôchodok.
Začať skôr sa oplatí
Ak sa dieťa začne pripravovať na písomku niekoľko dní vopred, stačí mu každý deň venovať učeniu relatívne krátky čas. Ak si všetko nechá na posledný večer, čaká ho niekoľko intenzívnych hodín a výsledok môže byť oveľa neistejší.
Pri sporení na dôchodok funguje podobný princíp. Človek, ktorý začne prispievať do 3. piliera v mladšom veku, má pred sebou dlhšie obdobie, počas ktorého sa jeho pravidelné príspevky investujú. Nemusí pritom nevyhnutne začínať vysokou sumou. Jeho veľkou výhodou je čas. A práve tu sa podobnosť so školou končí.
Písomku môžete dohnať. Zameškané roky nie
Ak sme sa celý týždeň neučili, stále môžeme posledný večer zabrať, venovať učeniu päť či desať hodín a pokúsiť sa dosiahnuť rovnaký výsledok ako spolužiak, ktorý sa pripravoval priebežne.
Pri dlhodobom sporení si však ďalších desať či dvadsať rokov navyše kúpiť nedokážeme. Ak dvaja ľudia chcú v rovnakom veku dosiahnuť približne rovnakú výšku dôchodkových úspor, no jeden začne sporiť výrazne neskôr, zameškaný čas musí kompenzovať vyššími príspevkami. A čím neskôr začne, tým väčší môže byť rozdiel.
Nie preto, že by sa v neskoršom veku už neoplatilo sporiť. Práve naopak. Rozdiel je v tom, koľko času majú naše peniaze k dispozícii.
Čas necháva pracovať aj predchádzajúce príspevky
Pri dlhodobom investovaní totiž nejde iba o jednoduchý súčet peňazí, ktoré si každý mesiac odložíme. Príspevky smerujúce do dôchodkového fondu sa investujú a ich hodnota sa vyvíja podľa vývoja finančných trhov.
Čím dlhšie obdobie máme pred sebou, tým dlhšie sa môže prejavovať aj efekt zhodnocovania už investovaných prostriedkov. Výnosy dosiahnuté v minulosti sa stávajú súčasťou majetku, ktorý sa ďalej investuje. Práve preto môže mať pri dlhodobom sporení rozdiel niekoľkých rokov oveľa väčší význam, než by sa na prvý pohľad zdalo.
Čo môže znamenať rozdiel 15 rokov?
Predstavme si človeka, ktorý začne sporiť v 3. pilieri vo veku 25 rokov. Každý mesiac si prispieva 50 € a ďalších 50 € mu prispieva zamestnávateľ. Celkovo tak na jeho dôchodkové sporenie smeruje 100 € mesačne.
Svoje úspory má rozdelené rovnomerne – 50 % investuje do Stabilita akciového príspevkového d.d.f. a 50 % do Stabilita indexového príspevkového d.d.f. Pri parametroch použitých v dôchodkovej kalkulačke môže výsledná hodnota jeho úspor pri odchode do dôchodku dosiahnuť približne 458 000 €.
A teraz si predstavme druhého človeka, ktorý začne s rovnakým cieľom až vo veku 40 rokov.
Rozdiel je „iba“ 15 rokov. Ak by však chcel do odchodu do dôchodku dosiahnuť približne rovnakú výslednú sumu, nestačilo by mu sporiť 50 € mesačne. Jeho vlastný mesačný príspevok by musel byť približne 220 € a ďalších 220 € mesačne by mu musel prispievať zamestnávateľ.
Namiesto 100 € by tak na jeho dôchodkové sporenie muselo každý mesiac smerovať približne 440 €.*
Rovnaký cieľ, ale viac ako štvornásobný mesačný príspevok.
Práve tento rozdiel ukazuje hodnotu času pri dlhodobom sporení. Človek, ktorý začal v 25 rokoch, nemusel počas prvých 15 rokov odkladať stovky eur mesačne. Dal však svojim úsporám niečo, čo už človek začínajúci v štyridsiatke nedokáže získať späť – čas.
Chcete si pozrieť, ako môže vyzerať vaše vlastné sporenie? Vyskúšajte si rôzne výšky príspevkov, investičné stratégie či obdobie sporenia v našej dôchodkovej kalkulačke.
Najlepší čas nemusí znamenať najvyšší príspevok
Mladý človek na začiatku pracovného života zvyčajne nemá rovnaké finančné možnosti ako človek po dvadsiatich rokoch kariéry. To však neznamená, že musí so sporením čakať.
Aj menší pravidelný príspevok môže byť začiatkom dlhodobého návyku. S rastúcim príjmom je možné jeho výšku postupne upravovať. Navyše, v prípade 3. piliera môže k vlastným príspevkom zamestnanca prispievať aj jeho zamestnávateľ. Dôležité preto nie je iba to, koľko si dnes dokážeme odložiť, ale aj ako dlho to budeme robiť.
Nový školský rok ako malá pripomienka aj pre dospelých
Keď budeme najbližšie deťom vysvetľovať, že sa na skúšku neoplatí začať učiť večer pred ňou, môžeme si pritom spomenúť aj na vlastné financie. Pretože pri učení sa dá niekoľko zameškaných dní ešte zachrániť intenzívnym večerom nad knihami. Pri príprave na dôchodok však zameškaných desať či dvadsať rokov už do kalendára nevrátime.
A ak chceme napriek neskoršiemu začiatku dosiahnuť podobný výsledok, zostáva nám v zásade jediná možnosť – snažiť sa chýbajúci čas nahradiť vyššími príspevkami. Aj preto patrí čas medzi najväčšie výhody, ktoré pri sporení na dôchodok máme. A najviac ho máme práve vtedy, keď začneme včas.
*Uvedený príklad má iba informatívny a ilustratívny charakter. Výsledná hodnota dôchodkových úspor závisí od viacerých faktorov a budúce zhodnotenie nie je garantované.