Pokles pôrodnosti na Slovensku dosiahol úroveň, ktorá nemá v modernej histórii obdobu. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky sa v roku 2025 narodilo na Slovensku len 42 019 detí, zatiaľ čo zomrelo až 53 520 obyvateľov. Populácia na Slovensku neustále klesá aj bez započítania migrácie. Tento negatívny trend sa každoročne prehlbuje už od obdobia pandémie, teda od roku 2021, a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa mal v najbližších rokoch zásadne zlepšiť.
O potrebe zmeny dôchodkového systému sa na Slovensku nehovorí len posledné roky – táto téma je aktuálna už viac ako tri desaťročia. Už v 90. rokoch začali demografické dáta jasne ukazovať, že pôrodnosť výrazne klesá a ekonómom bolo zrejmé, že čisto štátny dôchodkový model nebude dlhodobo udržateľný. Kým v roku 1993 sa na Slovensku narodilo viac ako 73 000 detí, už v roku 2001 toto číslo kleslo na niečo vyše 51 000. Tento prudký pokles znamenal zásadný signál – v budúcnosti bude menej pracujúcich, ktorí budú financovať dôchodky rastúceho počtu seniorov. Aj preto sa postupne začal budovať pilierový systém dôchodkového zabezpečenia, ktorý mal časť zodpovednosti preniesť na individuálne sporenie. Téma dôchodkového sporenia je tak na Slovensku prítomná už približne 30 rokov – a Stabilita je jej súčasťou už 28 rokov.
Tento demografický vývoj nie je špecifický len pre Slovensko. Podobné trendy vidíme aj v okolitých krajinách strednej Európy. Napríklad v Česku prišlo po krátkodobom raste rovnako k prudkému poklesu pôrodnosti. Počet narodených detí sa v roku 2025 prehupol iba málo nad hranicu 77 000, no počet úmrtí bol viac ako 113 000. Poľsko zaznamenalo historicky najnižší počet narodených detí vôbec a jeho plodnosť patrí medzi najnižšie v rámci Európskej únie. V Maďarsku síce štát dlhodobo podporuje rodiny rôznymi nielen finančnými opatreniami, no ani tam sa nepodarilo trend výrazne zvrátiť – pôrodnosť zostáva pod úrovňou potrebnou na stabilizáciu populácie.
Z pohľadu dôchodkového systému ide o zásadnú informáciu. Slovenský priebežný systém je postavený na tom, že ekonomicky aktívni ľudia financujú dôchodky súčasných penzistov. Ak sa však rodí menej detí, znamená to, že v budúcnosti bude menej pracujúcich, ktorí budú tento systém financovať. Zároveň sa predlžuje dĺžka života, čo vedie k rastúcemu počtu poberateľov dôchodkov. Kombinácia týchto faktorov vytvára tlak, ktorý bude v nasledujúcich desaťročiach čoraz výraznejší.
V praxi to môže znamenať niekoľko scenárov: štát bude musieť zvyšovať odvody, posúvať vek odchodu do dôchodku alebo bude vyplácať nižšie dôchodky. Aj keď je pravdepodobné, že štátne dôchodky nezaniknú, čoraz menej bude platiť, že dokážu zabezpečiť životný štandard, na aký sú ľudia zvyknutí počas produktívneho veku.
Ešte sa na chvíľu vráťme k číslam. Z projekcií (napr. modelov EUROPOP/AWG) vyplýva, že v roku 2030 bude na 1 dôchodcu približne 2,2 pracujúceho človeka. Do roku 2050 sa tento pomer môže podľa odhadov znížiť až na približne 1,5 pracujúceho na 1 dôchodcu. To znamená, že na financovanie jedného dôchodku bude prispievať do prvého piliera len jeden a pol človeka.
Práve preto sa čoraz viac ukazuje potreba nespoliehať sa výlučne na štát. Vlastné sporenie na dôchodok sa stáva nevyhnutnou súčasťou finančného plánovania. Výhodou je najmä čas – čím skôr človek začne, tým viac môže využiť efekt zhodnocovania a rozložiť si investovanie na menšie, pravidelné sumy.
Zistiť, aký dôchodok vám v budúcnosti vyplatí štát, dnes nie je jednoduché. Na našej webovej stránke ale nájdete dôchodkovú kalkulačku, ktorá vám po zadaní základných údajov ukáže, o koľko si môžete svoj dôchodok zvýšiť vďaka sporeniu v našich fondoch. Vychádza pritom aj z dlhodobej výkonnosti fondov, takže získate realistickejší obraz o svojej finančnej budúcnosti – a práve to môže byť impulzom neodkladať veci na neskôr a začať riešiť dôchodok včas.